Zrada?

Autor: Hana Križková | 15.2.2011 o 21:53 | (upravené 15.2.2011 o 23:29) Karma článku: 5,25 | Prečítané:  191x

Obloha bola modrá, bez jediného mráčika, povieval príjemný vánok. A predsa túto idylku niečo narúšalo.

Sedel za ich zvyčajným stolom v obľúbenej kaviarni na konci práve tej osudovej ulice, kde sa po prvýkrát stretli. Ono to zoznámenie bolo vlastne až príliš sentimentálne pre oboch, keďže sa udialo v máji. Bola to láska na prvý pohľad, hoci ani jeden z nich na ňu dovtedy neveril.

Hárky papierov jej diplomovej práce, ktoré bezpečne schovávala vo svojom náručí sa rozleteli po okolí trojnásobnou rýchlosťou, v akej do nej na bicykli nešťastne- šťastnou náhodou vrazil. Bola z toho jedna zlomenina ruky- jej ruky, ospravedlňujúce pozvanie na večeru a šesť a pol ročný vzťah, ktorý mal v tento slnečný deň ukončiť práve on- úspešný kreatívec v ešte úspešnejšej reklamnej firme, večne obletovaný mladým mäskom na stáži.

Ako vždy, meškala. Už takmer dvadsať minút, no on to zvládal ako pravý neoblomný flegmatik. Keď konečne vstúpila do miestnosti s tým jej večne ospravedlňujúcim sa výrazom v tvári, ešte ani len netušila, čo jej chce povedať. Zahasenie pomaly dohárajucej Petrovej cigarety, skotúľanie sa posledného dúšku jemne perlivej ochutenej minerálky do jeho útrob, no následne nečakane letmý bozk Jane stačil na to, aby jej inštinkt napovedal, že niečo nie je v poriadku.

"Miláčik, deje sa niečo?" začala so znepokojivým hlasom.

"Mal by som ti niečo povedať..." odvetil, a to, čo nasledovalo potom, zasiahlo Janu do srdca ako tisíce tupých švajčiarskych nožíkov, pričom jeden dostala od Petra minulé Vianoce z hlúpej recesie.

Má inú. Nevedela to pochopiť. Nedokázala si spojiť súvislosti. Neverila, že ten princ na bielom koni, ktorý k nej jedného dňa pricválal a zmenil jej život na nádhernú rozprávku sa teraz dokázal zmeniť na odporného slizkého hada, ktorý svojou prítomnosťou dokáže zmeniť jej perfekcionisticky vypestovanú záhradu na temný, vodou zaliaty močiar. Mozog jej pracoval na plné obrátky. Snažila sa usporiadať si svoje, na všetky strany pobehujúce myšlienky niekam do imaginárneho priečinka s názvom "Nestresuj, to zvládneš!".

No nedalo jej to. Musela spomínať na tie teplé, letné noci prežité pod žiariacim nebom posiatym miliónmi zlatých lampášikov. Na ich nekonečné rozhovory, ktoré tak milovala, na jeho očarujúci úsmev, uhrančivý a zároveň láskyplný pohľad, ktorým ju obsypával vždy, keď mal na to príležitosť. Až do tej chvíľe...

Teraz ju jednoducho opustil. A ona s tým nemohla nič urobiť. Vlastne mohla. Mala tých pár minút, počas ktorých čakal na prinesenie účtu od čašníčky na to, aby zo seba vydala neuveriteľne narastajúcu, obludnú zlosť hysterickej, zúfalej a dokonca už aj "bývalej"... Mala možnosť vysypať mu na hlavu všetok ten hnev a výčitky, ktoré sa posledné roky pevne ukrývali pod krehkou škrupinkou jej útleho tela. No i napriek tomu cítila, ako jej sťahuje žalúdok. A nielen ten.

Po určitej dobe sa pomaly, ale isto začali nad ňou sťahovať mračná samoty, opustenosti a uzavretosti. Nasledovalo pár mesiacov zbytočného obviňovania sa, premočené, slané vankúše na každej jednej strane manželskej postele, odchody z práce neskoro večer.

A predsa sa dočkala. Našťastie?

Obloha tyrkysovo modrá, znova ten prekliaty bicykel, ale tentoraz to nebol Peter...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?